Novinky
Aktuálně
Události
Stížnosti Štrasburk
Právo
Judikatura
Rukověť kverulantova
Hledám své dítě
Rodinné právo
Dokumenty
Syndrom zavrženého rodiče
Střídavá péče
Film "Střídavka"
Literatura
Publicistika
Časopis
Číslo 1/94
Našim dětem
Přemýšlej
Maminkám
Fotoarchiv
Spojení
Odkazy
Sponzorům
Skála hrůzy
Klub Střídáček

Poradna

SLUŠNÝ ROZVOD

Justiční kanál
 
Diskusní fórum



TOPlist

STRÁNKY ARCHIVOVÁNY NÁRODNÍ KNIHOVNOU CR

Rozvody: kto sa dokáže lepšie postarať o deti?

SME online,

http://www.sme.sk/clanok-1074685.html

MONA GÁLIKOVÁ

Po rozvode sa väčšinou znižuje podiel druhého rodiča na výchove dieťaťa. Psychológovia však hovoria, že dieťa by malo byť s rodičom, ktorému nebolo zverené, viackrát do roka po dobu najmenej troch týždňov.

I keď štatistiky hovoria, že sa sobášime čoraz v neskoršom veku, rozvodovosť stále mierne narastá. Najcitlivejším miestom rozpadávajúceho sa manželstva sú deti. Kto sa má o ne po rozvode starať? Kto je na túto úlohu lepšie vybavený?

Koho máš radšej: otecka alebo mamičku?

Podľa nedávnych výskumov sa ľudia prikláňajú k partnerskému modelu rodiny – za ideálny považujú stav, keď sa muž aj žena starajú o deti rovnakou mierou. „Medzi mladšími ľuďmi je dosť takých mužov, ktorí sa starajú aj o úplne malé deti,“ hovorí Katarína Pafková z Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny. „Mierne sa zvyšuje aj počet tých, ktorí zostanú s dieťaťom na rodičovskej dovolenke.“

V spoločnosti stále prevláda presvedčenie, že matka sa dokáže o dieťa lepšie postarať ako otec a pri rozvodoch sú deti takmer vždy prisúdené matkám. „Muži sú často pohodlní, vyhovuje im, keď sa o deti stará žena. Oni ich cez víkend vezmú do kina, kúpia im zmrzlinu,“ hovorí Beáta Molnárová z oddelenia sociálnoprávnej ochrany a prevencie okresného úradu Bratislava III. „Nie je veľa otcov, ktorí sa chcú o dieťa trvale starať.“

Diskriminovaní otcovia

Iný názor majú muži z českého združenia Spravodlivosť deťom. „České súdy systematicky diskriminujú otcov. Takmer výhradne rozhodujú v prospech matiek bez ohľadu na okolnosti,“ tvrdí pre Lidové noviny Luboš Patera z tohto združenia. ČR bude musieť v Štrasburgu onedlho čeliť obvineniu, že jej súdy neumožňujú otcom stýkať sa so svojimi deťmi a podieľať sa na ich výchove.

Podľa sociálnych pracovníkov, ktorí sa v rozvodových konaniach zúčastňujú v úlohe zástupcov detí, asi jedna tretina manželských párov sa dokáže o spôsobe porozvodovej starostlivosti o deti samostatne dohodnúť už pred súdnym procesom. V ostatných prípadoch rozhodujú súdy na základe prieskumu v rodine, v škole, u detského lekára. „Rozhodujúce sú osobnostné predpoklady a sociálne pomery rodiča a to, ku komu má dieťa bližší citový vzťah,“ hovorí Beáta Molnárová. „Ak sa rodičia nevedia dohodnúť a majú na výchovu dieťaťa približne rovnaké podmienky vrátane finančných, rozhoduje sa na podklade znaleckého posudku. Ak je dieťa už väčšie, päť – šesťročné, súd berie do úvahy aj jeho názor.“

Syndróm zavrhnutého rodiča

U nás chýbajú štatistické údaje o tom, ako často sa po rozvode stretávajú deti s rodičom, ktorému neboli zverené do starostlivosti. Vo väčšine prípadov sa však znižuje podiel druhého rodiča na výchove. Súdy iba zriedkavo nariadia striedavú alebo spoločnú výchovu. Uznávaný psychológ Zdeněk Matějček pritom už v osemdesiatych rokoch napísal, že dieťa by malo byť s rodičom, ktorému nebolo zverené, viackrát do roka po dobu minimálne troch týždňov. U nás je prax taká, že rodičovi, ktorý s deťmi nežije (spravidla je to otec) „patrí“ každý druhý víkend detí a dva až tri týždne počas prázdnin. Sviatky (Vianoce, Veľkú noc) by mali deti striedavo tráviť u matky a otca.

Stáva sa však, že matky viac alebo menej skryto štvú deti proti otcovi. Niekedy začnú deti otca pod vplyvom manipulácií odmietať. Začína sa hovoriť o Syndróme zavrhnutého rodiča. Psychológovia upozorňujú, že výsledkom takejto snahy vypudiť „zlého“ rodiča z citového sveta dieťaťa bývajú vážne psychické problémy. „Ak má rodič podozrenie, že niečo nie je v poriadku, môže nás upozorniť a my môžeme doporučiť poradu s psychológom, vo vážnych prípadoch môže požiadať o zmenu zverenia dieťaťa,“ hovorí Beáta Molnárová.

Ale ľudia, ktorí niečím podobným prešli, tvrdia: „Ak žena nie je alkoholička, alebo vážne psychicky chorá, a má kde bývať, má muž veľmi malé šance, že sa mu podarí deti bez jej súhlasu získať.“

Príklady riešenia situácií v porozvodovej starostlivosti o deti

* Rodič si príde po dieťa v určenom a dohodnutom čase a druhý rodič nechce dieťa pustiť.

* Ak bola porozvodová starostlivosť o deti upravená rozsudkom súdu, môže rodič vyhľadať sociálneho pracovníka alebo policajta, ukázať mu rozsudok a požiadať ho o asistenciu pri preberaní dieťaťa.

* Ak dieťa z primeraného dôvodu nemôže prísť na stretnutie s rodičom v určenom čase, môže si rodič dohodnúť náhradný termín.

* Ak sa situácia opakuje a stretávanie rodiča s deťmi je odkladané alebo znemožňované pod rôznymi zámienkami (časté „choroby“, neplánované návštevy rodinných príslušníkov, oslavy, písanie úloh a podobne) a bez náhradného termínu, môže rodič podať na súd žiadosť o zmenu alebo ustanovenie pravidiel jeho styku s deťmi.

* Ak rodič vidí, že dieťa ho začalo z neznámych dôvodov odmietať, môže požiadať o pomoc sociálne oddelenie. Sociálni pracovníci môžu navrhnúť poradu s psychológom alebo psychiatrom.

Údaje zo zahraničia

Ako by mala vyzerať fungujúca rodina, kto a ako by mal vychovávať deti? Dá sa akceptovať názor, že rozvod je lepší ako nešťastné manželstvo? Spektrum názorov je veľmi široké. V Európe zhruba platí, že čím viac na sever, tým sú názory na rodinu, výchovu i rozvod liberálnejšie. Smerom na juh sa dostáva k slovu patriarchálnejší model, ktorý je viac-menej ešte stále charakteristický aj pre nás.

* Vo Švédsku bol v roku 1987 prijatý nový zákon o rozvode. Podľa neho je automaticky rozvedené také manželstvo, kde obe strany s rozvodom súhlasia a nemajú deti do 16 rokov. Ak deti majú, rieši súd zverenie detí. Deti bývajú síce až v 80% zverené matkám, exmanželia sa však väčšinou starajú o deti ďalej spoločne. Partner, ktorý z rodiny odišiel sa teda stretáva s deťmi nielen cez víkend, ale za „bežnej prevádzky“.

Rodič, ktorý nežije s deťmi, prispieva na ich výchovu. Ak tak nerobí, vypláca príspevok štát.

* V Česku sa podľa prieskumov venuje svojim deťom počas pracovného dňa menej ako pol hodiny 25% otcov a 2% matiek, viac ako tri hodiny strávi s deťmi 6% mužov a 35% žien.

Podľa Českého štatistického úradu bolo v roku 2001 po rozvode 28 943 detí zverených do starostlivosti matky. Otcom bolo zverených 2 098 detí. Spoločnú respektíve striedavú výchovu nariadili súdy v prípade 641 detí.

* V Rakúsku bolo v roku 1992 podľa údajov Ústredného štatistického úradu rozvedených 16 296 manželstiev, v ktorých žilo 17 028 detí. Tieto deti sa po rozvode stretávajú so svojím biologickým otcom takto: 14% detí denne, 17% detí aspoň raz za týždeň, 21% detí aspoň raz mesačne, 12% detí aspoň raz za rok a 31% ešte zriedkavejšie alebo vôbec nie.


Našli jste potřebné informace a inspiraci? Provoz těchto stránek i další aktivity sdružení Spravedlnost dětem můžete podpořit sponzorským darem.

Za podporu děkujeme.

Tato stránka je vytvořena a hostována společností dbPro. Šíření obsahu s uvedením zdroje vítáno.